Koncom októbra 2016 som si povedala, že skončím s liečbou, ktorá aj tak neprinášala žiaden hmatateľný efekt. Jednalo sa o liečbu doplnkovú, alternatívnu (a teda plne hradenú pacientom), rôzne bylinky, výživové doplnky a podobne – skrátka veci, ktoré neprotirečia Biblii a ľudskému telu by mali len prospieť. Istý čas som dúfala a skúšala rôzne možnosti, ako môjmu telu dopomôcť aspoň k zlepšeniu stavu (keď sa už môj problém nedá vyliečiť), ale žiaľ, tieto veci mi nijako viditeľne nepomohli. Po rokoch pokusov som sa rozhodla, že už nechcem, že už mám toho dosť. Už sa mi viac nechce bojovať s veternými mlynmi. Ak by ma Boh chcel uzdraviť alebo aspoň „vylepšiť“ prostredníctvom alternatívnej liečby, bolo k tomu množstvo príležitostí, no ani jednu z nich nevyužil. Skonštatovala som, že tadiaľto asi cesta nevedie a nebudem sa nasilu hnať za niečím, čo evidentne nefunguje. Ale popri tom som si uvedomila, že bez financií, ktoré som dávala do tejto liečby, som sa aj napriek môjmu skromnému príjmu dokázala každý mesiac zaobísť. A tak som si povedala: keď to fungovalo doteraz, prečo by to nemohlo fungovať aj naďalej? A možno v ešte trošku vyššej sume?
No a tak sa zrodilo moje rozhodnutie znova skočiť do neznáma a vyskúšať Božiu vernosť aj v oblasti financií. Rozhodla som sa, že istú časť svojho príjmu venujem Bohu. Ibaže peniaze sa nedajú posielať do neba, a preto som našla ľudí, ktorí usilovne pracujú na Božom diele tu na zemi a finančná podpora sa im určite zíde. Bolo to na začiatku novembra 2016, keď som poslala prvú čiastku. Urobila som to celkom zámerne pred dátumom mojej výplaty, aby som si to v prípade zakolísania mzdy nemohla rozmyslieť a hlavne preto, aby som naozaj mohla pozorovať, ako sa Boh o mňa postará. Ak by som posielala peniaze až po príchode výplaty a bez pevne stanovenej čiastky, keby som zakaždým zvažovala, koľko poslať a či vôbec poslať, kde by bolo spoliehanie sa na Boha? Preto mám už rok na svojom účte nastavený trvalý príkaz na konkrétnu sumu, ktorá môj účet opúšťa vždy na začiatku mesiaca. Ešte skôr, ako sa dozviem, akú výplatu v ten mesiac dostanem alebo aké nečakané výdavky sa objavia. Túto sumu som prispôsobila zhruba desatine môjho pravidelného príjmu (tým myslím komplet celý príjem - čiastočný invalidný dôchodok zrátaný spolu s peniazmi, ktoré dostávam za prácu na skrátený úväzok). A dnes, po roku takéhoto fungovania môžem len potvrdiť to, čo som napísala v predchádzajúcej časti tohto seriálu: dôverujte Bohu, nebojte sa všetkého pustiť a skočiť. Možno, že nebudete pred sebou vidieť vôbec nič, žiaden záchytný bod, ale ak sa v úprimnej dôvere spoľahnete na Boha, nebudete sklamaní. Ono, väčšinou to býva tak, že až keď sa človek všetkého pustí a ocitne sa vo vzduchu, až vtedy zistí, že to vlastne nebol skok do prázdna ani do tmy, ale do pevného Božieho náručia.
Počas tohto roku nebolo vždy všetko ružové. Objavovali sa rôzne turbulencie, tak finančné ako aj zdravotné. Prišli nečakané výdavky a inokedy zase výpadky zo mzdy následkom čerpania péenky alebo dovolenky. Ale Boh sa vždy postaral, aby som mala financií dosť. Občas to robil pomerne zaujímavým, zvláštnym spôsobom, ale vždy to urobil práve včas a poslal mi presne toľko, koľko som potrebovala (a nie raz poslal aj viac).
No a dnes uvažujem nad ďalšou vecou. Trvalý príkaz na mojom účte je mojím darom Bohu z môjho pravidelného príjmu. Ale mám aj iné príjmy, nepravidelné, nečakané, v rôznej výške – občas nejaký ten darček alebo nejaká mimoriadna odmena v práci a podobne. Aj z takýchto príjmov by som chcela dávať nejakú časť Bohu a konkrétne uvažujem o 50-tich percentách. Možno sa vám to bude zdať veľa, ale po mojich doterajších skúsenostiach s Božou vernosťou (nie len v oblasti financií) sa tohto čísla vôbec nebojím. Zatiaľ to však nechávam otvorené, lebo čakám na Božiu odpoveď, aby mi On potvrdil, že takéto rozhodnutie bude správne. A tiež som zatiaľ nenašla príjemcu, resp. príjemcov? Aj v tom zatiaľ čakám na Božie vedenie, komu, kedy a koľko by som mohla poslať. Keďže tentokrát nejde o dar z pravidelného príjmu ale z príjmu náhodného, neplánovaného, možno to ani nebude jeden stály adresát, možno to bude zakaždým niekto iný, kto bude práve v tej chvíli potrebovať pomoc? Uvidím, ako ma Boh povedie ... v každom prípade však verím, že ak Boh toto moje nové rozhodnutie schváli, spomínané peniažky mi určite chýbať nebudú. On sa o mňa postará, lebo On je verný.
Na toto si upriamim srdce, to si však vezmem do hlavy, na toto budem čakať:
na prejavy Hospodinovej milosti... nesmierna je tvoja vernosť.
(Plač Jer. 3,21-24)