V úvode knihy nájdete stručný a zrozumiteľný prehľad o zložení a funkcii mozgu. V ďalších kapitolách potom autorka popisuje rozdiely medzi mozgom muža a ženy. Píše o tom, prečo sú ženy často sklamané, že muži neplnia ich očakávania a naopak, prečo muži niekedy absolútne nechápu konanie a premýšľanie žien. Tiež sa stručne venuje mozgu dospievajúcich a nakoniec aj starnúcemu mozgu.
Obzvlášť zaujímavá je kapitola, kde Hansi popisuje, čo prežíva ošetrovateľ, starajúci sa o človeka s poruchou mysle a pamäte. Zamýšľa sa nad viacerými otázkami, ktoré si mnohí ošetrovatelia kladú vo svojom srdci, ale málokedy ich vyslovia nahlas: Ako môže Boh dopustiť, aby mozog Jemu oddaného služobníka prestal fungovať? Ako reagovať na poruchy mysle takéhoto pacienta? Ako sa vysporiadať s jeho nevyspytateľným správaním, ktoré spôsobuje bolesť jednak samotnému pacientovi a zároveň aj jeho najbližším? Ako reagovať na okolie, ktoré nedokáže alebo nechce porozumieť a často v snahe pomôcť narobí viac škody ako osohu? Ako naložiť s vlastnými pocitmi viny a zlyhania, keď ošetrovateľovi dôjde trpezlivosť a na pacientovo správanie zareaguje nevhodne, podráždene? Alebo, hovoriť takto postihnutému človeku vždy pravdu? Ako je to s otázkou milosrdnej lži vo svetle Biblie?
Hansi hovorí vo svojej knihe o tom, že ošetrovateľ nemusí riešiť len fyzické alebo duševné záležitosti, ale nakoniec aj duchovné krízy, ktoré pod váhou trápenia časom vstúpia do jeho života. V tejto súvislosti kladie zásadnú otázku: „Jak mohou pečovatelé vydržte dlouhé roky trápení, které nemá žádné východisko? Dá se to bez Pána vůbec přežít?“ A neskôr dodáva: „Jsem hluboce přesvědčena, že církve by se měli připravit na vzrůstající potřebu podpůrných programů pro pečovatele. V první řadě by se duchovní rodiny měly zajímat o potřeby svých vlastních členů, kteří se starají o nemocné příbuzné a jsou přetíženi…“ Nakoniec Hansi obracia svoj pohľad z vnútra cirkvi aj smerom von: „I mezi nevěřícími se začínají zakládat různé asociace, já se však domnívám, že pečovatelé potřebují útěchu evangelia a že se tu jedná o rozsáhlé misijní pole... Pečovatelé potřebují pečovatele! Pečovatelé potřebují Ježíše!“
Celkom na záver sa v tejto knihe dočítate o rozdieloch medzi mozgom a srdcom. Zatiaľ čo mozog je obrazom rozumu, srdce je obrazom ducha. Hansi píše o tom, že aj keď dôjde k degenerácii mozgu, demencii či Alzheimerovej chorobe, nič nemôže človeku zobrať to najpodstatnejšie – istotu spasenia a duchovné hodnoty. Jej priateľka Betty často nevedela, čo sa okolo nej deje, nepamätala si, čo bolo pred minútou, ale v otázkach viery mala napriek všetkému vždy jasno. A toto je veľmi povzbudzujúca správa pre všetkých, ktorí majú vo svojej blízkosti človeka, ktorému už neslúži pamäť alebo myslenie. Je fajn vedieť, že aj keď sa človek navonok zmení, vo vnútri – vo vzťahu s Bohom – sa nezmení nič. Nech by sa stalo s jeho mysľou čokoľvek, pokiaľ bol už predtým ukrytý v milujúcej náruči Božej, zostane tam ukrytý navždy: „Dnes jsem hluboce přesvědčena, že znovuzrození křesťané mají duchovní paměť, kterou chřadnoucí tělo a selhávající mysl nemůže poškodit. Měla jsem na to téma několik dlouhých rozhovorů s Pánem, často během bezesných nocí, v nichž Bettina nemoc nedala spát mně ani jí… Bůh vložil lidem do srdce věčnost (Kaz. 3,11). Znovuzrozený duch člověka nepodléhá smrti a rozkladu. Je ukryt v Kristu!… Nikdo z nás neví, co ho v budoucnu čeká, které schopnosti ztratíme, až se začneme blížit svému konci. Přesto jsem hluboce přesvědčena, že v Boží náruči jsme všichni v bezpečí.“
Som totiž presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomné, ani budúce veci, ani mocnosti, ani to, čo je vysoko, ani to, čo je hlboko, ani nijaké iné stvorenie nebude nás môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. (Rim. 8,38-39)
Škoda, že Hansi niektoré myšlienky nerozviedla podrobnejšie. Rada by som si o týchto veciach prečítala viac. Vzhľadom na rozsiahlosť témy je kniha pomerne stručná. Ale na druhej strane je tu aspoň nejaká možnosť nazrieť do problematiky starostlivosti o človeka s poruchou mysle a pamäte, a to z pohľadu nie len fyzického a duševného, ale predovšetkým z pohľadu duchovného. Takýchto kníh v kresťanských kruhoch nie je veľa, aspoň nie v češtine či slovenčine.