Zatiaľ čo prvá spomínaná kniha hovorí o Müllerovom živote zvonka, z pohľadu iných ľudí, kniha A přece Otec nebeský o ně stará se je o to vzácnejšia, že ukazuje dianie zvnútra, z pohľadu samotného Jiřího Müllera. Je plná zápiskov z jeho denníkov, čo je úplne iné čítanie, ako keď máte v rukách bežný opis udalostí. Vďaka dátumom pri jednotlivých zápiskoch môžete sledovať dej veľmi plasticky a v reálnom čase.
Je veľmi zaujímavé môcť takto pozorovať napríklad Müllerov zámer byť finančne závislý jedine od Boha. Ako sa v denníkoch dočítate, nebolo to vždy jednoduché. Niekedy to bolo o radosti, ale často aj o starostiach, problémoch a skúškach. Predovšetkým to však bolo o modlitbách a vytrvalom čakaní na Božie odpovede. Tie niekedy prichádzali hneď, inokedy až po dlhom čakaní alebo prichádzali len po častiach (často po veľmi malých častiach). Ale čo je najdôležitejšie, nikdy neprišli neskoro. V Müllerových zápiskoch nájdete krásnu a predovšetkým veľmi reálnu ukážku toho, ako funguje spolupráca Božieho služobníka a jeho Pána.
Okrem zápiskov z denníkov sa v knihe nachádza aj niekoľko autorových úvah na rôzne témy z kresťanského života. Záber týchto zamyslení je pomerne široký, rovnako, ako bol široký aj záber samotnej služby Jiřího Müllera. Nebol len zakladateľom a správcom sirotincov, ale zároveň aj evanjelistom, kazateľom, starším zboru, pastierom, manželom… V knihe nájdete krátke úvahy na témy, ako sú slávenie Pamiatky Pánovej, služba slovom, staršovstvo a kázeň v zbore, tiež niekoľko viet o pravidlách a požehnaní dávania na Božie dielo, niečo o manželstve alebo o poriadku v živote kresťana – konkrétne o požehnaní ranného vstávania, a ďalšie. V neposlednom rade tu nájdete aj slová o modlitbe, pretože Jiří Müller bol mužom modlitby. Na rozdiel od mnohých iných kníh alebo úvah na túto tému, Jiří Müller sa vo svojom zamyslení nevenuje rozboru modlitby ako takej (čo by mala obsahovať alebo ako by mala vyzerať). Keď spomína svoje modlitebné chvíľky, hovorí predovšetkým o tom, čo má modlitbe predchádzať a obklopovať ju. Zároveň vysvetľuje, prečo práve tieto veci považuje za dôležité. Viac podrobností sa už dočítate v knihe.
Na záver chcem spomenúť ešte jednu vec: ak by ste si náhodou chceli viesť denník o svojom živote s Pánom a neviete, ako na to, prečítajte si túto knihu. Môže byť pre vás dobrou inšpiráciou. Písanie denníka totiž nemusí byť o dlhých každodenných zápisoch, o všetkých detailoch, ktoré sa vo vašom živote udiali. Müllerove zápisky niekedy skutočne sú hlbokými pohľadmi do jeho duše a ducha, ale inokedy sú naopak veľmi stručné, pragmatické, alebo sú to len strohé čísla na jeho finančnom konte. Dokonca ani nezachytávajú každý jeden deň. Podstatou jeho denníka nebolo opísať do detailu úplne všetko. Jeho hlavným cieľom bolo ukázať ostatným (a verím, že aj sebe samému), o čom je život s Bohom, a tým povzbudiť ľudí k dôvere Bohu. On sám v tejto knihe píše:
Chtěl bych jménu našeho Pána prokazovat ještě větší čest, chtěl bych, aby k Němu lidé vzhlíželi, oslavovali Ho čím dále tím více, a aby na Něho spoléhali každým kousíčkem své bytosti… Když jsem zakládal naše ústavy a obzvláště sirotčince, doufal jsem, že se Bohu zalíbí pomoci touto prací Kristově Církvi hlouběji poznávat význam modlitby, posilovat víru dítek Božích, a stavět světu před oči Boží skutečnost. Toto moje očekávání se, díky Bohu, splnilo přehojnou měrou.Ako dobre, že si Jiří Müller viedol denník. Bez týchto zápiskov by sme sa dnes len ťažko dozvedeli toľko podrobností z jeho života – zo života človeka plne závislého od Boha. Len vďaka tomu, že sa Müllerovi nelenilo sadnúť si a písať, môžeme byť aj my dnes jeho skúsenosťami mocne povzbudzovaní k viere a oddanosti Bohu. Možno by aj vaše skúsenosti s Pánom mohli byť dôležitým povzbudením pre iných kresťanov, či už vašich súčasníkov alebo nasledujúce generácie. Možno by stálo za to, zobrať pero a papier (notebook či tablet) a začať písať...