Táto kniha, hoci spočiatku dosť náročná, mi nakoniec poskytla veľmi zaujímavé informácie z histórie cirkevnej hudby (tým sa myslí aj spev) ako takej a konkrétne hudby evanjelickej a evanjelikálnej. Bolo zaujímavé pozorovať a trošku si objasniť, ako vlastne cirkevná hudba vznikla, z čoho vyšla, ako sa vyvíjala v priebehu času a spoločenských a cirkevných zmien, ako reagovala na potreby veriacich... a prečo je dnes naša hudba pri bohoslužbách taká, aká je.
Bolo zaujímavé dozvedieť sa, že niektoré piesne, ktoré dodnes spievame, majú svoj pôvod niekde okolo roku 1700 a skôr. Je povzbudzujúce, že vyznania, ktoré my dnes v piesňach vyznávame, tak isto vyznávali kresťania pred viac ako 300 rokmi, čo ma utvrdzuje v pravdivosti slov z listu Židom 13,8: "Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky."
Zaujalo ma napríklad aj zistenie, že naša slovenská a česká cirkevná hudba, alebo skôr duchovná pieseň, má oproti okolitým krajinám najviac vlastnej domácej tvorby. V tejto knihe som sa dočítala aj niečo málo o ľuďoch, ktorí sa na tvorbe našich duchovných piesní podieľali ako napr. Mária a Kristína Royová, Marie Rafajová, ale objavili sa tu aj mená našich súčasníkov, ktorých mnohí z vás určite poznajú: I. Kozár, J. Hudec, J. Kučera... Tiež som tu našla stručný prehľad spevníkov, ktoré v evanjelikálnych spoločenstvách postupne vznikali a zároveň aj to, za akú cenu vznikali v ťažkých dobách totality. Napríklad malý detský spevník v čiernom obale, ktorý väčšina z nás pozná pod názvom "Holubičkový" (vďaka holubici na prednej strane, inak oficiálne nazvaný: Prídavok ku Kresťanskému spevníku) stál život jedného človeka. A dozvedela som sa aj to, prečo máme s ostatnými evanjelikálnymi spoločenstvami (Evanjelická cirkev, Bratská jednota baptistov, Cirkev bratská...) toľko spoločných piesní.
Zároveň som tu našla aj zopár zásad, ako pracovať s tvorbou a interpretáciou duchovnej piesne. Tiež som sa dozvedela o úskaliach novodobých "worshipových" piesní, čím ich samozrejme neodsudzujem. Sama ich rada počúvam a občas ich aj hráme a spievame v zbore, len treba pri ich výbere trochu premýšľať a používať ich so zreteľom na cieľ, ktorý nimi chceme zasiahnuť. Mne osobne napríklad veľmi chýba v mnohých nových "chválach" jednoznačné posolstvo, o kom tie piesne sú. Často mi tam chýba meno Toho, ku Ktorému alebo o Ktorom chceme spievať. Pre nás veriacich sú síce takéto texty jasné, ale čo naši priatelia, ktorí vo veciach viery zatiaľ jasno nemajú?
No a za zmienku určite stojí aj krátka kapitola v závere tejto knihy, kde autor upozorňuje, že k cirkevnej hudbe nestačí len hudobné vzdelanie (ktoré je samozrejme dôležité, aby bola hudba počúvateľná a mohla poslúžiť cirkvi), ale dôležitým predpokladom k tejto službe je u hudobníka aj naplnenie Duchom Božím, pravidelné sýtenie sa Božím slovom, modlitba, udržiavanie svojho srdca v čistote a ďalšie...
Hudba v cirkvi vždy prechádzala a aj bude prechádzať zmenami, tak ako sa mení aj okolitý svet a kultúra. Vývoj sa nedá zastaviť, ako sa dnes obliekame podľa bontónu spoločnosti, v ktorej žijeme, tak podlieha aj hudba zmenám a potrebám danej kultúry, aby vyznela dôstojne a splnila svoj účel. Ale skôr, ako sa človek pustí do robenia zmien, nie je na škodu pozrieť sa trochu do histórie a zistiť si, prečo je dnešná cirkevná hudba taká, aká je, čo je v nej dobré a stojí za zachovanie a čo by možno stálo za zmenu, vynovenie. Kniha O hudbe v cirkvi má v tomto smere určite čo povedať, len škoda, že autor nezvolil jednoduchší spôsob vyjadrovania. Náročné odborné výrazy, predovšetkým na jej prvých stranách, môžu čitateľa odradiť a pripraviť o zaujímavé informácie. Trošku som pátrala, ale zatiaľ som nenarazila na inú, jednoduchším spôsobom napísanú knihu, ktorá by v skratke zmapovala históriu duchovnej piesne evanjelikálnych kresťanov. Možno sa raz niekto podujme a niečo také dá dokopy, nebolo by to zlé.