Ada bola mladá a veľmi nadaná krajčírka. Snívala o vlastnom módnom salóne a o úniku z chudoby, v ktorej vyrastala. Nedbajúc na výstrahy zo strany rodiny i svojho okolia, využila prvú príležitosť, ktorá jej sľubovala splnenie jej sna. S neznámym mužom odcestovala do Paríža, kde ju však nemilosrdne zastihla vojna.
Jej priateľ ju využil a v najbližšej vhodnej chvíli nechal na pospas osudu uprostred zúriacich bojov. Ada si zachránila život vďaka tomu, že bola krajčírka, veľmi dobrá krajčírka. Uväznili ju v Dachau, v dome Komandanta, kde musela šiť šaty pre každého, koho k nej priviedli. Niekoľko rokov bola zatvorená medzi štyrmi stenami, s jedným šijacím strojom a žiarovkou visiacou zo stropu. Hoci iným šila šaty, sama nemala čo na seba keď ju triasla zima, nesmela sa s nikým rozprávať, stávalo sa, že jej zabudli dať najesť... zaobchádzali s ňou ako s otrokom. No udržalo ju to pri živote, vďaka svojim šikovným rukám neskončila priamo v centre tábora Dachau, odkiaľ by pravdepodobne už nikdy nevyšla von. Počas vojny si musela Ada v Belgicku a Nemecku vytrpieť mnoho ďalších vecí, o ktorých sa dočítate v knihe. Vojnou však jej príbeh nekončí.
Mladučká Ada nevedela veľa o živote a narobila množstvo chýb, za ktoré neskôr aj tvrdo zaplatila. Autorka v knihe vykresľuje aj šedivé povojnové časy, poznačené protinemeckými náladami, sociálnymi rozdielmi, rodovou nerovnosťou a zaujatosťou. Ada, ktorá bola v závere knihy súdená za niektoré svoje rozhodnutia a činy, ako príslušníčka nižšej spoločenskej vrstvy a predovšetkým ako žena, nemala vlastne žiadnu šancu. V očiach mužov, ktorí ju súdili, to bol dopredu jasný prípad a nikomu nezáležalo na pravde. Na vojnu mal každý svoj vlastný názor, predovšetkým tí, ktorí tam neboli a v skutočnosti ani nemohli vedieť, aké to tam bolo. Nikto nemal záujem vypočuť si Adin príbeh, pozrieť sa na Adinu vojnu, ktorú musela pretrpieť. Je smutné, čo všetko dokáže zapríčiniť ľudská zloba, nenávisť, ľahostajnosť, ale i nevedomosť a naivita.
Napriek všetkým nesprávnym a naivným rozhodnutiam, ktoré Ada pred a po vojne urobila, upútala ma na nej jedna pozitívna vec. Nech sa dialo čokoľvek, či už pracovala v módnom salóne pani B. v Londýne alebo v neľudských podmienkach v Dachau, Ada vždy vedela kým je a svoju prácu robila vždy poctivo a zodpovedne. Bola krajčírkou telom i dušou. Za každých okolností vedela, čo je jej srdcovou záležitosťou - šiť šaty, ktoré padnú na postavu a prinesú úžitok a radosť ich majiteľovi.
Dokážeme aj my takto vykonávať svoje civilné zamestnanie, bez ohľadu na to, kto nám šéfuje? A o čo viac v službe nášmu Bohu - sme si vždy a za každých okolností vedomí, kým sme a čo je našou srdcovou záležitosťou? Sme si vedomí, že sme služobníci Boží? A vidieť to na našom každodennom živote, bez ohľadu na okolnosti? V tomto ma príbeh mladučkej Ady veľmi oslovil.