12. 1. 2012

C. S. Lewis - Rady skúseného diabla

Prečítala som si od známeho kresťanského autora C. S. Lewisa knihu s názvom Rady skúseného diabla. Názov vyzerá síce tak trochu kacírsky, ale nezľaknite sa, je to veľmi poučná kniha pre každého kresťana.

Hneď v úvode sa dočítate minimálne dve zásadné informácie. Za prvé: diabol nikdy nebol a ani nikdy nebude proťajškom Boha. Nie je a nikdy sa nedostane na úroveň Boha. Boh je jediný najvyšší Pán a Stvoriteľ všetkého a diabol je jedným z anjelov, ktorí sa od Neho odvrátili a snaží sa nám len nahovoriť, že má rovnakú moc ako Boh. Ale v skutočnosti takú moc nikdy nemal, ani mať nebude. A za druhé: ľudia robia najväčšiu chybu, ak v existenciu diabla buď neveria, alebo sa ňou až príliš zaoberajú, to oboje diablovi veľmi dobre nahráva.

Pri čítaní tejto knihy si musíte, tak povediac, prehodiť hodnoty hore nohami. Musíte si uvedomiť, že kniha je písaná z pohľadu diabla. To, čo je považované za dobré, je v skutočnosti zlé a to, čo je odsudzované ako zlé, je v skutočnosti pre kresťana dobré. Dokonca Boh je tu nazývaný Nepriateľom, čo je z pohľadu diabla pochopiteľné. Zo začiatku som mala z toho mierny guláš, ale po pár stránkach som sa do toho dostala a táto kniha mi dala veľa. Je to pohľad do diablových taktík, ako sa snaží ľudí a hlavne kresťanov oklamať, zneistiť, odviesť od pravdy, vzdialiť od Boha. Ak sa naučíte všímať si pri čítaní veci "nesprávne" a preložiť si ich v hlave na správne, tak vám táto kniha odhalí cenné informácie. Zistíte, kde všade na vás diabol útočí a doteraz ste si to možno ani nevšimli, uvidíte ako potichu a prešpekulovane pracuje. Povzbudí vás to k väčšej ostražitosti a možno aj lepšie porozumiete veciam, ktoré sa dejú okolo vás a vo vás. Celá kniha je vlastne zbierkou dopisov skúseného diablovho služobníka, ktorý radí jednému začiatočníkovi, ako sa má starať o človeka - pacienta, ktorý mu bol pridelený. Tu je malá ukážka (knihu som čítala v češtine):

Můj drahý Tasemníku, lidé patří jakožto duchové do věčného světa, ale stejně jako zvířata žijí v čase. Znamená to, že jejich duše mohou směrovat k věčnému cíli, ale jejich těla, city a představy se stále mění... Jejich nejlepším pojetím neměnnosti je tedy vlnění - opakovaný návrat na určitou úroveň, ze které stále padají, je to řada vrcholú a propastí... Dokud žije na Zemi, budou sa u něho střídat období bohaté citové a tělesné síly s obdobími tuposti a chudoby. To, že teď pacient prožívá období vyprahlosti a nudy, vůbec není Tvou zásluhou, jak si bláhově myslíš. Je to jen přirozený jev, který nám nijak neprospěje, pokud ho dobře nevyužiješ... Hlavně musíš jako vždycky zabránit tomu, aby se pacient dozvědel pravdu. Nesmí ani tušit, že Zákon vlnění existuje. Ať si myslí, že jeho počáteční nadšení po konverzi mohlo a mělo vydržet věčně a že trvalá bude i ta vyprahlost, ketrou teď cítí... Stačí, abys mu zabránil ve styku se zkušenými křesťany...