hghjgljhljhôjh

17. 4. 2018

Neporaziteľný služobník

Ako som tak prechádzala evanjeliom Matúša, všímala som si, že učenie Pána Ježiša nikdy nezostávalo na povrchu, ale vždy išlo k podstate veci (či už si budete čítať Jeho kázeň na hore alebo Jeho ďalšie rozhovory s učeníkmi, s farizejmi a zákonníkmi).
Keď sa Ho napríklad farizeji pýtali, ktoré prikázanie v zákone je najväčšie, dostali odpoveď:
Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý zákon i proroci. (Mt 22,37-39)
Aj tu Pán Ježiš načrel poriadne hlboko. Neukázal im len, ktoré prikázania sú prvé v poradí, ale odkryl samotnú podstatu celého zákona, na čom stojí a padá plnenie všetkých Božích nariadení. Mám za to, že nie len tých desiatich, ktoré dal Boh Mojžišovi vtedy na začiatku, ale všetkých, ktoré sú nám v Písme zjavené – aj takej veci, akou je výzva k službe.
Ako dobrí správcovia mnohorakej Božej milosti slúžte si navzájom… (1Pt 4,10)
Milovať Boha úprimne, s celou oddanosťou, a k tomu milovať ľudí, to je nevyhnutným základom a hnacím motorom skutočnej a trvalej služby. Na inom mieste apoštol Pavol priamo spája službu s láskou: navzájom si slúžte v láske. (Gal 5,13) 
Ak by sme chceli slúžiť len z vlastnej sily alebo z nejakého rozumového poznania, že Boh si to tak praje alebo to tak prikazuje, ďaleko by sme nezašli. Nie vždy sa nám do cesty postavia ľahké úlohy alebo ľudia, ktorí nám budú sympatickí či priateľsky naklonení. Byť služobníkom môže byť poriadne náročné a vyčerpávajúce. Bez skutočne pevného základu by sme to veľmi rýchlo vzdali alebo by sme skĺzli k neúčinnej povrchnosti, podobne ako farizeji. No ak bude naša služba postavená na oddanej láske k Bohu, ktorý nás k službe vyzýva, a úprimnej láske k ľuďom, ktorí našu službu potrebujú, potom nás len tak ľahko nejaká prekážka nezastaví. Ako sa kedysi Corrie ten Boom vyjadrila o jednom vytrvalom Božom služobníkovi: 
Miloval Pána a miloval ľudí – neporaziteľná kombinácia.

9. 4. 2018

Jennifer Roy - Žltá hviezda

Žltá hviezda je skutočný príbeh malej Syvie, ktorá počas druhej svetovej vojny prežila päť a pól roka v Lodžskom gete. Bola jedným z dvanástich detí, ktorým sa podarilo na konci vojny vyjsť z geta živým. Príbeh podľa jej rozprávania spracovala jej neter Jennifer Roy. Syviine spomienky sú zaznamenané formou poézie.
Po prečítaní prvých stránok mi táto kniha prišla ako pomerne ľahké čítanie, nie až také desivé v porovnaní s inými vojnovými príbehmi, ktoré som doteraz čítala alebo videla. No keď si človek uvedomí, že to, čo číta, nie je pohľad dospeláka, ale sú to zážitky malého dieťaťa medzi štvrtým a desiatym rokom života, začne vnímať text knihy celkom inak a nakoniec ho to predsa len doženie k slzám. Malá Syvia nie všetkému rozumela, nie vždy si dostatočne uvedomovala vážnosť situácie okolo seba. Jej rodičia sa ju snažili čo najviac uchrániť pred hrôzami vojny, no aj tak musela postupne zažívať stále ťažšie veci a zápasiť s otázkami, ktoré by nemali patriť do života žiadneho dieťaťa. 
Viac nocí
S ockom sa na cintoríne
skrývame ešte niekoľkokrát,
až kým nacisti neprídu na to, že z cintorína
sa stala skrýš.
"Utekaj!" prikáže mi ocko v noci, keď nás objavia
nacisti
a spoločne ujdeme z diery,
preskočíme plot
a ocitneme sa späť na ulici.
"Aké sme len mali šťastie," prihovorí sa mi ocko,
"že vojaci najskôr začali prehľadávať druhú stranu
cintorína."
Máme dosť času, aby sme našli schodisko vedúce
do prízemného bytu
v malej bočnej uličke.
Tu nás nikto nenájde.
Teraz, kým je ocko cez deň v práci,
hľadá nové miesta,
kde by sme sa mohli v noci ukryť.
A potom, keď nacisti prehľadávajú
okolie nášho domu, spoločne do týchto miest utekáme.
Schodištia.
Uličky.
Úzke rohy a prepchaté kúty.
S ockom sme sa naučili zaspať
aj v tých najnepohodlnejších podmienkach.
Voláme to naše nočné výlety.
"Si pripravená na najnepohodlnejšiu noc
vo svojom živote?" opýta sa ma ocko.
Mame sa nepáči, že v takýchto situáciách žartuje.
A tak mi to vždy pošepne, až keď sa za nami
zavrú dvere...
Mraznička
Je tu ako v mrazničke.
Pozorujeme, ako nám z úst
vychádzajú obláčiky pary
a snažíme sa prežiť minútu po minúte,
dych po dychu.
Nacisti sú stále len
niekoľko krokov od nás.
Do geta sa vkráda ďalšia noc
a ja premýšľam, aké jednoduché
by bolo zaspať a nikdy viac sa nezobudiť.
Premýšľam, či je v nebi teplo.

7. 4. 2018

William Gurnall – Křesťan v plné zbroji

Pred nejakým časom som sa začítala do knihy Křesťan v plné zbroji od autora Williama Gurnalla. Dúfala som, že v nej nájdem užitočné veci pre môj život. A aj som našla, v prvých dvoch kapitolách, lebo ďalej som sa nedostala. Musím priznať, že začiatok knihy ma naozaj zaujal, ale nedokázala som ju dočítať až do konca. V niektorých pasážach je to naozaj hutný pokrm, čo veta to dôležitá myšlienka. Ak si to chce človek zapamätať, musí postupovať pomaly a dobre premýšľať. A naopak, na iných miestach som zase mala pocit, že je autor príliš rozvláčny, že sa zbytočne opakovane točí okolo tých istých myšlienok. Je to skrátka trochu náročnejšie čítanie, ktoré si vyžaduje viac času, sústredenia a vytrvalosti, čo ja momentálne nemám. Možno niekedy v budúcnosti sa k tejto knihe vrátim, ale nateraz som ju odložila.
Napriek všetkému sa však zdá, že kniha môže ponúknuť hodnotné myšlienky. Ak máte čas a vytrvalosť, skúste si ju prečítať celú, možno v nej objavíte všeličo zaujímavé. Pokúsim sa vám trochu priblížiť aspoň zopár myšlienok, ktoré som objavila v prvých dvoch kapitolách:
Hneď v úvode sa dočítate, že satanove útoky alebo pokušenia sa netýkajú iba tých, ktorí viditeľne padajú do hriechu, ktorí nežijú podľa Božích pravidiel. Viď Pán Ježiš – bol pokrstený, naplnený Duchov Svätým, dokonca zaznel hlas z neba, že je to milovaný Boží Syn, že sa Otcovi páči a hneď vzápätí ho vidíme na púšti, kde naňho útočí satan (Mk 1,9-13). Preto potrebuje každý kresťan byť neustále v strehu, stále pripravený k boju.
Autor zo všetkého najskôr upozorňuje na to, že Boží bojovník potrebuje odvahu.
„Netvrďte, že jste se narodili z Boha a že vám v žilách koluje jeho královská krev, pokud nejste schopni prokázat svůj původ hrdinským duchem: duchem, který má odvahu být svatý navzdory lidem i démonům.“ (str. 15)
Tejto veci venuje autor celú prvú kapitolu. Aj apoštol Pavol, skôr ako menuje jednotlivé zbrane, zameriava našu pozornosť na potrebu posilnenia: Napokon posilňujte sa v Pánovi a v sile jeho moci. (Ef 6,10)
Autor píše o tom, prečo máme byť silní a odvážni. Spomína výzvu pre Jozuu: Len buď silný a veľmi odvážny, aby si konal podľa zákona, ktorý ti prikázal môj služobník Mojžiš. (Joz 1,7) Jozua bol volaný k sile a odvahe, ale zaujímavý je dôvod, k čomu tú silu a odvahu má využiť: aby konal podľa zákona, ktorý mu zveril Mojžiš. Povedané dnešnými slovami: kresťan potrebuje odvahu a silu, aby konal podľa Božieho slova (nie preto, aby sa predvádzal, aký je mocný bojovník, ako vie dobre bojovať a víťaziť).
Dočítate sa tiež, odkiaľ silu a odvahu čerpať: posilňujte sa v Pánovi (Ef 6,10).
Zdroje sily nemôžeme hľadať v sebe, žiaden bojovník neobstojí, pokiaľ nebude čerpať zo zdroja, ktorý ho presahuje. Boh je naším chcením i činením (Flp 2,13), On je zdrojom našej sily a odvahy. Dôležité je tiež vedieť, že On nám nedáva stojatú vodu, ktorá sa časom minie, ale dáva nám prameň, ktorým nám neustále dopĺňa zásoby. Čerpaním z tohto prameňa, tým, že dávame najavo svoju závislosť na Božej sile, zároveň prinášame zvesť o Bohu nášmu okoliu.
Autor tiež hovorí, že zdrojom našej odvahy je poznanie Písma, potrebujeme mať pravdy Písma neustále po ruke a zároveň hlboko v srdci. Lebo rozumové poznanie nestačí.
Ako si Božiu silu privlastniť?
Chce to dve veci – veriť, že Boh je všemocný a veriť, že túto neobmedzenú moc používa k mojej ochrane, mne ku pomoci.
Autor predkladá niekoľko dôvodov, prečo veriť Božej moci:
- o Božej moci a pôsobení máme mnohé záznamy z minulosti v Starom a Novom zákone
- máme osobnú skúsenosť, že z vlastnej sily nedokážeme nič, že nedokážeme vzdorovať satanovi – lebo náš boj nie je proti ľuďom, ale proti mocnostiam v povetrí (Ef 6,12)
- je to Božia vôľa, aby sme dôverovali Jeho sile – On vie, aké je dôležité, aby sme Mu verili a vedie nás k tomu, aby sa naša viera upevňovala, lebo Božia moc nás chráni práve prostredníctvom viery (1Pt 1,5). Niekedy nás vychováva a karhá, keď Mu nedôverujeme a pochybujeme (Zachariáš onemel, keď pochyboval – Lk 1) a inokedy nás môže viesť cez ťažké veci, aby sa ešte lepšie mohla zjaviť Jeho moc (Lazar, Pán Ježiš na kríži, Jozef v Egypte...).
Sú tu spomenuté tiež niektoré konkrétne príležitosti, kedy môže kresťan Božiu moc použiť alebo prečo sa niekedy Božia moc ukrýva.
V druhej kapitole potom autor hovorí o kresťanovej zbroji. Kresťan musí byť ozbrojený, lebo vyjsť na bojové pole bez zbroje (zakotvenej v srdci) je ako podpísať si rozsudok smrti. Autor pripomína dôležitú vec – že naším oblekom je vlastne Pán Ježiš Kristus (Rim 13,14). On je našou spravodlivosťou, pravdou, spasením... skrátka všetkým, čo potrebujeme, aby sme odolali nepriateľovi.
Neozbrojený hriešnik má dosť temné vyhliadky
, predovšetkým je nahý a tak sa naozaj zle bojuje. Adam a Eva po páde do hriechu tiež ako prvé zistili, že sú nahí (Gn 3,7). Autor poukazuje na niektoré dôsledky obnaženosti:
- odcudzenie sa Bohu – strata Jeho ochrany, pomoci, nutnosť bojovať sám
- nevedomosť – život a zápasenie v tme, v Kristovi sme deťmi svetla, ale bez Neho sme tmou (Ef 5,8), je ťažké bojovať sám a v tme, keď nevidieť na nepriateľa
- bezmocnosť – ako môže neozbrojená duša uniknúť satanovi? bez Krista nijako
- priateľstvo s hriechom a satanom – proti priateľovi sa potom už ťažko bojuje
Autor ďalej pripomína, že tvorcom výzbroje je výlučne Boh. Boží vojak si nemôže zobrať hocijaké zbrane. Nie je na nás, aby sme si zbroj akokoľvek upravovali, niečo ubrali alebo pridali. Boh je tiež tým, kto učí svojich svätých, ako majú zbroj používať.
Kresťan tiež potrebuje vedieť, že Božia zbroj je dostatočná, ale iba v tom prípade, že ju má na sebe celú. Musí vedieť aj to, kde nájde nové zásoby, ak sa mu niektorá časť z výzbroje stratí alebo príde k úrazu. Zbroj musí mať neustále na sebe a mal by ju nosiť viditeľne. Božia výzbroj nie je niečo tajné, čo sa nosí ukryté v kútiku srdca.
Asi toľko z úvodu tejto knihy. Ďalej som sa nateraz nedostala, možno niekedy inokedy. Ak sa vám podarí prečítať knihu celú, dozviete sa v nej ešte všeličo iné. Chcem ešte podotknúť, že toto nie je výklad alebo komentár k záveru listu Efezanom, kde apoštol Pavol priamo píše o Božom bojovníkovi a jeho výzbroji. Táto pasáž z Písma je tu samozrejme spomínaná, ale nenájdete tu napr. podrobnejšie úvahy nad jednotlivými časťami výzbroje (aspoň podľa toho, ako som si zbežne prelistovala zvyšok knihy). Je to skôr taký všeobecný pohľad na život kresťana, ktorý to v tomto svete nemá ľahké, ktorý je tu vlastne na bojovom poli a podľa toho by sa mal správať.

27. 3. 2018


Vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým,
čo milujú Boha.

(Rim 8,28)

Ak by nebolo zimy, jar by nám nebola taká príjemná;
ak by sme neokúsili biedu, kto by dokázal oceniť blahobyt?

(Anne Bradstreet)

5. 3. 2018

Bližšie

Ďalšia z piesní, ktoré mi v týchto dňoch pomáhajú odtrhnúť zrak od ťažkého pozemského života a povzniesť moje srdce hore...
Tvoja láska vzala mi dych
a zmenila môj svet...
Tvoja láska zmysel dáva
a všetko prekonáva
Túžim poznať viac...
Teba poznať viac...
Stále bližšie k Tebe kráčať
Teba poznať viac...
Len na tom záleží
byť s Tebou navždy,
byť s Tebou navždy...