hghjgljhljhôjh

20. 11. 2017

Verný Boh (5)

Pred rokom, takto v novembri, som vám písala o mojom ďalšom pokuse spoľahnúť sa na Božiu vernosť. Týkalo sa to mojich financií a liečby (4. časť seriálu Verný Boh nájdete v kategórii Chodenie vierou). S odstupom jedného roka by som vám chcela napísať niečo málo o tom, ako to dopadlo, ako to vyzerá dnes. V tejto chvíli sa dotknem hlavne otázky financií.
Koncom októbra 2016 som si povedala, že skončím s liečbou, ktorá aj tak neprinášala žiaden hmatateľný efekt. Jednalo sa o liečbu doplnkovú, alternatívnu (a teda plne hradenú pacientom), rôzne bylinky, výživové doplnky a podobne – skrátka veci, ktoré neprotirečia Biblii a ľudskému telu by mali len prospieť. Istý čas som dúfala a skúšala rôzne možnosti, ako môjmu telu dopomôcť aspoň k zlepšeniu stavu (keď sa už môj problém nedá vyliečiť), ale žiaľ, tieto veci mi nijako viditeľne nepomohli. Po rokoch pokusov som sa rozhodla, že už nechcem, že už mám toho dosť. Už sa mi viac nechce bojovať s veternými mlynmi. Ak by ma Boh chcel uzdraviť alebo aspoň „vylepšiť“ prostredníctvom alternatívnej liečby, bolo k tomu množstvo príležitostí, no ani jednu z nich nevyužil. Skonštatovala som, že tadiaľto asi cesta nevedie a nebudem sa nasilu hnať za niečím, čo evidentne nefunguje. Ale popri tom som si uvedomila, že bez financií, ktoré som dávala do tejto liečby, som sa aj napriek môjmu skromnému príjmu dokázala každý mesiac zaobísť. A tak som si povedala: keď to fungovalo doteraz, prečo by to nemohlo fungovať aj naďalej? A možno v ešte trošku vyššej sume?
No a tak sa zrodilo moje rozhodnutie znova skočiť do neznáma a vyskúšať Božiu vernosť aj v oblasti financií. Rozhodla som sa, že istú časť svojho príjmu venujem Bohu. Ibaže peniaze sa nedajú posielať do neba, a preto som našla ľudí, ktorí usilovne pracujú na Božom diele tu na zemi a finančná podpora sa im určite zíde. Bolo to na začiatku novembra 2016, keď som poslala prvú čiastku. Urobila som to celkom zámerne pred dátumom mojej výplaty, aby som si to v prípade zakolísania mzdy nemohla rozmyslieť a hlavne preto, aby som naozaj mohla pozorovať, ako sa Boh o mňa postará. Ak by som posielala peniaze až po príchode výplaty a bez pevne stanovenej čiastky, keby som zakaždým zvažovala, koľko poslať a či vôbec poslať, kde by bolo spoliehanie sa na Boha? Preto mám už rok na svojom účte nastavený trvalý príkaz na konkrétnu sumu, ktorá môj účet opúšťa vždy na začiatku mesiaca. Ešte skôr, ako sa dozviem, akú výplatu v ten mesiac dostanem alebo aké nečakané výdavky sa objavia. Túto sumu som prispôsobila zhruba desatine môjho pravidelného príjmu (tým myslím komplet celý príjem - čiastočný invalidný dôchodok zrátaný spolu s peniazmi, ktoré dostávam za prácu na skrátený úväzok). A dnes, po roku takéhoto fungovania môžem len potvrdiť to, čo som napísala v predchádzajúcej časti tohto seriálu: dôverujte Bohu, nebojte sa všetkého pustiť a skočiť. Možno, že nebudete pred sebou vidieť vôbec nič, žiaden záchytný bod, ale ak sa v úprimnej dôvere spoľahnete na Boha, nebudete sklamaní. Ono, väčšinou to býva tak, že až keď sa človek všetkého pustí a ocitne sa vo vzduchu, až vtedy zistí, že to vlastne nebol skok do prázdna ani do tmy, ale do pevného Božieho náručia.
Počas tohto roku nebolo vždy všetko ružové. Objavovali sa rôzne turbulencie, tak finančné ako aj zdravotné. Prišli nečakané výdavky a inokedy zase výpadky zo mzdy následkom čerpania péenky alebo dovolenky. Ale Boh sa vždy postaral, aby som mala financií dosť. Občas to robil pomerne zaujímavým, zvláštnym spôsobom, ale vždy to urobil práve včas a poslal mi presne toľko, koľko som potrebovala (a nie raz poslal aj viac).
No a dnes uvažujem nad ďalšou vecou. Trvalý príkaz na mojom účte je mojím darom Bohu z môjho pravidelného príjmu. Ale mám aj iné príjmi, nepravidelné, nečakané, v rôznej výške – občas nejaký ten darček alebo nejaká mimoriadna odmena v práci a podobne. Aj z takýchto príjmov by som chcela dávať nejakú časť Bohu a konkrétne uvažujem o 50-tich percentách. Možno sa vám to bude zdať veľa, ale po mojich doterajších skúsenostiach s Božou vernosťou (nie len v oblasti financií) sa tohto čísla vôbec nebojím. Zatiaľ to však nechávam otvorené, lebo čakám na Božiu odpoveď, aby mi On potvrdil, že takéto rozhodnutie bude správne. A tiež som zatiaľ nenašla príjemcu, resp. príjemcov? Aj v tom zatiaľ čakám na Božie vedenie, komu, kedy a koľko by som mohla poslať. Keďže tentokrát nejde o dar z pravidelného príjmu ale z príjmu náhodného, neplánovaného, možno to ani nebude jeden stály adresát, možno to bude zakaždým niekto iný, kto bude práve v tej chvíli potrebovať pomoc? Uvidím, ako ma Boh povedie ... v každom prípade však verím, že ak Boh toto moje nové rozhodnutie schváli, spomínané peniažky mi určite chýbať nebudú. On sa o mňa postará, lebo On je verný. 
Na toto si upriamim srdce, to si však vezmem do hlavy, na toto budem čakať:
na prejavy Hospodinovej milosti... nesmierna je tvoja vernosť.
(Plač Jer. 3,21-24)

19. 11. 2017

Fredrik Backman - Muž menom Ove

Práve som dočítala zase jednu peknú knihu. Muž menom Ove od Fredrika Backmana je veľmi pekný, pomalý, hlboký a zároveň humorný príbeh jedného zvláštneho muža. Ľudia okolo neho spočiatku nechápali, prečo je Ove taký aký je. Až keď sa viac zblížili, teda nie že by sa Ove chcel zbližovať, ale jeho susedia mu nedali inú možnosť, až potom začali chápať, že Ove vlastne "nechcel ľuďom dovoliť, aby sa mu prihovárali, lebo sa bál, že ich táranie prekryje spomienku na Sonjin hlas."  
Čudákovi Ovemu totiž pred časom zomrela manželka a zanechala ho vo svete, ktorému nerozumel. Preto usúdil, že by sa mal radšej pobrať za svojou milovanou Sonjou, ibaže zakaždým, ako si pripravil všetko potrebné náčinie na spáchanie samovraždy, sa ako naschvál ozvalo zúrivé búchanie na dvere, lebo niektorý zo susedov nutne potreboval jeho pomoc. No a ako by sa mohol ukázať pred svojou milovanou Sonjou, keby nepomohol susedom? To by jej predsa nemohol urobiť, tak veľmi ju ľúbil. Vlastne nikdy celkom nepochopil, ako to, že tak úžasné stvorenie ako Sonja ľúbilo práve takého človeka ako Ove, ale o to viac si to vážil. A tak zakaždým svoj plán na samovraždu odložil, až sa nakoniec stalo, že si predsa len našiel miesto v tomto nezrozumiteľnom a bez Sonje tak prázdnom svete. Našiel si novú rodinu, alebo skôr ona si našla jeho a dokonca sa stal hrdinom.
V knihe nájdete veselé scény plné humoru, ale aj vážne pohľady do života človeka, ktorý navonok síce vyzeral ako veľmi svojský čudák, večne ufrflaný a neprispôsobivý, ale vo svojom vnútri... no veď, prečítajte si sami. Pre mňa to bolo zaujímavé a poučné čítanie. Pekná ukážka toho, že človeka nemožno posudzovať podľa jeho zovňajšku, ale treba nazrieť do jeho duše a tiež ukážka, ako možno nájsť zmysel svojho vlastného života alebo pomôcť nájsť zmysel života svojmu "susedovi". Lebo každý z nás je tu na svete potrebný, je dôležitý pre niekoho, kto si bez jeho pomoci sám neporadí. Len nesmieme zabudnúť, že niektoré veci netreba odkladať. Aj Ove si spočiatku myslel, že na určité slová je stále času dosť a zrazu zistil, že by mohlo byť neskoro... 
Dovolím si zopár citátov:
Ak sa o žiaľ ľudia nepodelia, ľahko ich rozdelí.

Zavše sa len ťažko vysvetľuje, prečo niektorí ľudia robia to, čo robia. Pravdepodobne to má jediný dôvod - vedia, že isté veci budú musieť skôr či neskôr tak či tak urobiť, nuž prečo nie hneď.
No a niekedy môže ísť o opačný dôvod - pochopia, že to mali urobiť už dávno. Ove celý čas vedel, čo má urobiť, ale všetci ľudia sú v podstate časoví optimisti. Veria, že na všetko majú dostatok času, aj na iných ľudí. Dosť času, aby im niečo povedali. No a potom sa čosi prihodí, všetko sa zmení a odrazu je neskoro naháňať zajaca po poli.


"Ľúbiť niekoho je ako nasťahovať sa do domu," povedala raz Sonja. "Spočiatku sa človek zaľúbi do novoty a každé ráno sa budí s údivom, že skutočne patrí jemu, a podvedome sa trochu strachuje, že ktosi pribehne a oznámi, že došlo k obrovskému omylu a taký krásny život nebol určený preňho. No rokmi fasáda opadá, drevo popuká a človek začne svoj dom milovať nie preto, že je dokonalý, ale práve pre jeho nedokonalosť. Naučí sa poznať všetky kúty a zákutia, ako dosiahnuť, aby kľúč nezamŕzal v zámke, keď je vonku chladno, ktoré parkety sa trochu prehýbajú, keď na ne stúpi, a ako otvoriť dvere skrine, aby nevŕzgali. Lebo všetky tieto malé tajomstvá spolu tvoria domov." Ove mal odjakživa isté podozrenie, že tými vŕzgajúcimi dverami mala vlastne na mysli práve jeho...

17. 11. 2017

Nie je nad čistú detskú úprimnosť :)

Malý princ telefonuje s babičkou:
"Ahoj, môj vnúčik!"
"Ahoj, ahoj, ahoj, ahoooooj!"

"Ako sa máš?"
"Doble!"
"Ako bolo v škôlke?"
"Doble!"
"Čo si dnes papal?"
"Polévečku."

Kontrolná otázka:
"A čo máš na tričku?"
"Polévečku!" :-)

12. 11. 2017

Eva Ostrolucká – Zo života a pre život

Koncom roku 2015 vyšla od autorky Evy Ostroluckej kniha Na krídlach viery, v ktorej opisuje svoj neľahký životný príbeh. Nedávno som mala možnosť prečítať si jej ďalšiu knihu s názvom Zo života a pre život. Tentokrát je to zbierka krátkych zamyslení – ako už samotný názov napovedá – skúseností zo života užitočných pre život. Nadobudnuté skúsenosti, predovšetkým tie s Bohom, je dobré si uchovať, lebo, ako sa v úvode knihy píše:
„...je dobré, keď si kresťan píše denník, svoje zážitky a skúsenosti s Bohom, vypočuté modlitby. Snáď aj preto, aby vtedy, keď zostarne a bude zabúdať, keď sa jeho život stane sivým a prídu dni, v ktorých nebude mať záľuby... aby si mohol pripomenúť, aký je Boh dobrý, verný a láskavý...“
Autorka zachytáva niektoré momenty zo svojho života viery z obdobia zhruba jedného roku. V krátkych vstupoch ponúka čitateľom svoje osobné poznanie a skúsenosti, a tiež myšlienky a skúsenosti iných ľudí alebo úryvky z iných kníh, ktoré ju oslovili a formovali. Jednotlivé kapitoly sú na sebe nezávislé, takže môžete knihu pokojne na chvíľu odložiť a kedykoľvek sa k nej vrátiť bez toho, že by ste stratili niť. A možno by bolo fajn čítať ju práve takýmto spôsobom, s malými prestávkami, aby ste sa mohli nad každou kapitolou na chvíľu zamyslieť a nazrieť do svojho vlastného života.
Kniha sa venuje celkom praktickým, každodenným témam ako napr. hľadanie radosti, prekonávanie strachu, únava, otázka kariéry, modlitba, služba Bohu, prečo chváliť Boha, prečo čítať Božie slovo a mnohé ďalšie.
Bolo to oddychové a zároveň podnetné čítanie. Jediné, čo ma trošku rušilo, bolo nejasné označenie prevzatých citátov. Miestami mi chýbalo rozlíšenie, kde končia myšlienky autorky a začínajú slová citované od iných autorov. Ale odhliadnuc od tohto vyrušenia by som autorku rada povzbudila, ak sa rozhodne napísať ďalšiu knihu, aby sa nebála vo väčšej miere využívať obrazy zo svojho vlastného života. Aj prevzaté slová, ktoré vo svojej knihe použila, sú nepochybne užitočné a cenné. No mňa osobne viac zaujali práve tie kapitoly, v ktorých autorka nečerpala z iných zdrojov, ale opisovala svoje vlastné skúsenosti a pohľady na život. Možno je to spôsobené aj tým, že som tak trochu knihomoľ. Veľa vecí som už prečítala, a preto ma vždy poteší, keď natrafím na niečo nové, autentické, keď môžem čítať slová, z ktorých je cítiť autorovu osobnú skúsenosť, ktoré sa možno niekedy ťažko píšu, lebo sú výsledkom náročných životných lekcií, ale o to sú vzácnejšie.

4. 11. 2017



Ak sa jednu minútu hneváš,
pamätaj na to, že tým prichádzaš
o 60 sekúnd radosti.

(Robert Stolz)

26. 10. 2017

Záplata na srdce

Dnes ráno ma povzbudil krátky príbeh z denného čítania Chlieb náš každodenný. Tak trošku profesionálna deformácia, keďže som krajčírka a príbeh bol z krajčírskej dielne :) ale oslovil ma aj preto, lebo práve v tomto čase sa zaoberám myšlienkami, ako ľuďom zvestovať Krista. V tejto časti Božej zbroje - v obuvi - mám totiž medzery (Ef. 6,10-18). A bez poriadnych topánok sa bojovníkovi ťažko pohybuje na bojisku...

Záplata na srdce
"Vy ste svetlo sveta" (Mt 5,14)
Prednedávnom som zašiel do krajčírstva s cieľom dať si prerobiť kus oblečenia. Keď som tam vstúpil, povzbudilo ma, čo som videl na stenách. Na jednej tabuľke bol nápis: "My vieme zaplátať vaše oblečenie, ale iba Boh vie zaplátať vaše srdce." Neďaleko toho nápisu visel obrázok, na ktorom Mária Magdaléna zúfalo plače tesne predtým, ako sa jej zjaví vzkriesený Kristus. Na ďalšej tabuľke bolo napísané: "Potrebujete modlitbu? Radi sa za vás pomodlíme."
Krajčírka, ktorá ten obchod vlastnila, mi povedala, že obchod prevádzkuje už pätnásť rokov. "Sme prekvapení, ako tu Pán koná cez tieto výroky, ktoré sme umiestnili na rôzne miesta. Nedávno tu niekto prijal Ježiša za svojho Spasiteľa. Je úžasné sledovať Boha pri práci."
Nie všetci môžeme byť na našom pracovisku takí smelí, môžeme však nájsť veľa tvorivých a praktických spôsobov, ako by sme iným ukázali neočakávanú lásku, trpezlivosť a láskavosť tam, kde sa práve nachádzame. Odkedy som odišiel z toho krajčírstva, neustále sa v mysli vraciam k tomu, akými spôsobmi môžeme prakticky žiť Ježišove slová: "Vy ste svetlo sveta" (Mt 5,14).
Boh vylieva svoju lásku do nášho srdca, aby cez nás pretekala do životov iných ľudí.

Denné čítanie Chlieb náš každodenný môžete nájsť aj na webe na adrese:
https://baptist.sk/chlieb-nas-kazdodenny

25. 10. 2017

Neboj se, já budu s tebou

Ťažká býva cesta Božieho služobníka, Božieho proroka, ale:
„Neboj sa, veď som s tebou, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh,
posilním ťa a určite ti pomôžem...“ (Izaiáš 41,10)




Neboj se, já budu s tebou


Často já pocit mám, že když jdu, klopýtám.
Mnohdy sám toužím dát světu to, co nemám sám.
Ale proč málo znám toho, co by mi pomohl rád?
Ale proč slovo "chci" polykám, když se mě ptá,
zda chci jít světem s ním?
Snad jsem ještě mladý, snad bojím se vstát.
Prý stačí jen chtít a s ním promlouvat.

Neboj se, člověče, životem svým netrap se.
Neboť všude kam tě pošlu tam půjdeš, a co ti přikážu řekneš.
Neboj se, já budu s tebou!

Když vidím zlo, jenž v srdci bolí,
pak nevím, zda řešit, čas možná to zhojí.
Bůh mne zasadil jak zrno úrodné, dal mi vláhu, pole příhodné.
Abych rostl a sílil a jemu se líbil a nebál se přinést užitek.

Neboj se, člověče, životem svým netrap se.
Neboť všude kam tě pošlu tam půjdeš, a co ti přikážu řekneš.
Neboj se, já budu s tebou!

Chválím tě Otče za ruku ochranou.
Jenž vede nás, stále vede nás za tebou.
Dík, že mne nenecháš zkouškami projít,
aniž bych nepoznal Tvou vůli.

23. 10. 2017

Philip Yancey - Keď život bolí

Philip Yancey patril istého času k mojim obľúbeným autorom (predovšetkým jeho knihy Dotknout se neviditelného Boha, Biblie, kterou četl Ježíš, Proč se obtěžovat s Církví a ďalšie), ale už hodne dávno som od neho nevidela žiadnu novú knihu. Až teraz pred pár týždňami som natrafila na krátke stručné dielko s názvom Keď život bolí a ty chceš pochopiť, aké miesto má v tvojom utrpení Boh
Kníh o utrpení a bolesti som v minulosti prečítala už niekoľko, ale priznám sa, že momentálne som vo fáze, kedy sa mi už nechce do tejto témy veľmi zachádzať. Práve teraz mi je lepšie, keď na bolesť, ktorú mám okolo seba, za sebou a pred sebou príliš nemyslím. 
Napriek tomu som po tejto knihe siahla, predovšetkým preto, že je tak stručná a krátka (53 strán s pomerne malým množstvom textu). Je to len taký letmý, ľahký dotyk s témou utrpenia a bolesti, vhodný práve pre tých, ktorí sa do tejto témy nechcú ponárať príliš hlboko. Autor sa veľmi stručne venuje otázkam ako: prečo Boh stvoril bolesť, pochybovanie o Božej moci, zdanie Božej nespravodlivosti či potreba cítiť Božiu lásku a k svojim úvahám prikladá niektoré biblické verše alebo výroky iných ľudí. 
Je to čítanie tak na pól hodinky. Téma utrpenia tu nie je ani zďaleka vyčerpaná, ako som spomínala, je to len taký ľahký letecký pohľad, upriamený iba na zopár momentov okolo bolesti. Ale niektorým môže práve takáto stručná nenáročná vec prísť vhod, zopár odpovedí si tam nájdu.