hghjgljhljhôjh

22. 9. 2017

ADONAI - Věřím [Official Lyric Video]


Věřím, když slyším Tvůj hlas znít...


15. 9. 2017

Dve princezné a jeden malý princ :)


Zopár najčerstvejších výrokov našich dvoch princezien a jedného princa:


Princeznička dostala príkaz upratať topánky a takto si povzdychla:
"Není to brzo, že musím doma pracovat? Vždyť ještě nemám ani pět roků."
(vyslovené asi mesiac pred piatimi narodeninami)


Ideme domov z dlhého pobytu na preliezkach a princeznička si sťažuje:
"Bolí mě bříško."
"A nebude to od hladu? Nespravilo by to nějaké jídlo?"
"Jooo, asi něco sladkýho!"


Malý princ vykladá v drogérii mamin nákup na pokladňu a pani predavačke vysvetľuje:
vyloží spray: "voní"
vyloží parfum: "voní"
vyloží pleťový krém: "na natírání, takhle" a malými rúčkami si pošúcha líčka


Malý princ po prvom dni v škôlke:
"Mají tam hodně autíček, zítra půjdu zas!"
"A aká je pani učiteľka?"
"Paní učitelka je krásná." :)


10. 9. 2017

O čom je láska

Hovorí sa, že najväčším príbehom lásky nie je mladý pár Júlia a Rómeo, ale starček a starenka, ktorí sa aj po dlhých rokoch spoločného života ešte stále ľúbia a držia za ruky. Moji rodičia posledný rok prežívajú náročné obdobie, nie je jednoduché stále rovnako milovať a s láskou sa starať o človeka, ktorý sa náhle bez varovania zmení (hoci nie vlastnou vinou), ktorý zrazu z jedného dňa na druhý už nie je tým, kým dlhé roky predtým býval. Hold, mozgová príhoda si nevyberá čas, ani miesto a ani následky, aké zanechá. O to vzácnejšie pre mňa je, v takejto situácii, ktorá mojim rodičom priniesla do života nečakané a ťažké chvíle, keď vidím, ako sa ľúbia a chodia svorne ruka v ruke (dnes som si dovolila tento krásny moment zvečniť). Neviem, či by som to ja sama takto dokázala zvládnuť. Majú môj obdiv...

4. 9. 2017

Bázeň pred Hospodinom

Pozerala som trochu do Biblie na tému bázne pred Hospodinom a takáto zaujímavá mozaika mi z toho vzišla...


Vyuč ma, Hospodin, svojej ceste a budem žiť podľa tvojej pravdy.
Upriam moju myseľ na bázeň pred tvojím menom.

Žalm 86,11

Bázeň pred Hospodinom vychováva k múdrosti...
Príslovie 15,33


Bázeň pred Hospodinom vedie k životu,
spokojne spí ten,
čo ju má...
Príslovie 19,23

Bázeň Hospodina je prameňom života,
slúži na únik z osídel smrti.

Príslovie 14,27

Nech nehorlí tvoje srdce proti hriešnikom,
ale vždy radšej za bázeň pred Hospodinom...

Príslovie 23,17

Vyvýšený je Hospodin...
On bude istotou tvojich čias,
bohatstvom spásy, múdrosti a poznania.
Bázeň pred Hospodinom bude tvoj poklad.

Izaiáš 33,5-6

2. 9. 2017

Maria Anne Hirschmann - Jak člověk v duchu uvažuje, takový opravdu je

Od autorky Maria Anne Hirschmann, známej aj pod menom Hansi, som si v minulosti prečítala už viacero zaujímavých kníh. Hansi je mi blízka pre jej úzky vzťah a otvorené rozhovory s Bohom. A preto som siahla aj po jej ďalšej knihe s názvom Jak člověk v duchu uvažuje, takový opravdu je. Táto kniha vznikla v dobe, keď sa Hansi starala o svoju dlhoročnú priateľku a spolupracovníčku Betty, ktorá trpela Alzheimerouvou chorobou.
V úvode knihy nájdete stručný a zrozumiteľný prehľad o zložení a funkcii mozgu. V ďalších kapitolách potom autorka popisuje rozdiely medzi mozgom muža a ženy. Píše o tom, prečo sú ženy často sklamané, že muži neplnia ich očakávania a naopak, prečo muži niekedy absolútne nechápu konanie a premýšľanie žien. Tiež sa stručne venuje mozgu dospievajúcich a nakoniec aj starnúcemu mozgu.
Obzvlášť zaujímavá je kapitola, kde Hansi popisuje, čo prežíva ošetrovateľ, starajúci sa o človeka s poruchou mysle a pamäte. Zamýšľa sa nad viacerými otázkami, ktoré si mnohí ošetrovatelia kladú vo svojom srdci, ale málokedy ich vyslovia nahlas: Ako môže Boh dopustiť, aby mozog Jemu oddaného služobníka prestal fungovať? Ako reagovať na poruchy mysle takéhoto pacienta? Ako sa vysporiadať s jeho nevyspytateľným správaním, ktoré spôsobuje bolesť jednak samotnému pacientovi a zároveň aj jeho najbližším? Ako reagovať na okolie, ktoré nedokáže alebo nechce porozumieť a často v snahe pomôcť narobí viac škody ako osohu? Ako naložiť s vlastnými pocitmi viny a zlyhania, keď ošetrovateľovi dôjde trpezlivosť a na pacientovo správanie zareaguje nevhodne, podráždene? Alebo, hovoriť takto postihnutému človeku vždy pravdu? Ako je to s otázkou milosrdnej lži vo svetle Biblie?
Hansi hovorí vo svojej knihe o tom, že ošetrovateľ nemusí riešiť len fyzické alebo duševné záležitosti, ale nakoniec aj duchovné krízy, ktoré pod váhou trápenia časom vstúpia do jeho života. V tejto súvislosti kladie zásadnú otázku: „Jak mohou pečovatelé vydržte dlouhé roky trápení, které nemá žádné východisko? Dá se to bez Pána vůbec přežít?“ A neskôr dodáva: „Jsem hluboce přesvědčena, že církve by se měli připravit na vzrůstající potřebu podpůrných programů pro pečovatele. V první řadě by se duchovní rodiny měly zajímat o potřeby svých vlastních členů, kteří se starají o nemocné příbuzné a jsou přetíženi…“ Nakoniec Hansi obracia svoj pohľad z vnútra cirkvi aj smerom von: „I mezi nevěřícími se začínají zakládat různé asociace, já se však domnívám, že pečovatelé potřebují útěchu evangelia a že se tu jedná o rozsáhlé misijní pole... Pečovatelé potřebují pečovatele! Pečovatelé potřebují Ježíše!“
Celkom na záver sa v tejto knihe dočítate o rozdieloch medzi mozgom a srdcom. Zatiaľ čo mozog je obrazom rozumu, srdce je obrazom ducha. Hansi píše o tom, že aj keď dôjde k degenerácii mozgu, demencii či Alzheimerovej chorobe, nič nemôže človeku zobrať to najpodstatnejšie – istotu spasenia a duchovné hodnoty. Jej priateľka Betty často nevedela, čo sa okolo nej deje, nepamätala si, čo bolo pred minútou, ale v otázkach viery mala napriek všetkému vždy jasno. A toto je veľmi povzbudzujúca správa pre všetkých, ktorí majú vo svojej blízkosti človeka, ktorému už neslúži pamäť alebo myslenie. Je fajn vedieť, že aj keď sa človek navonok zmení, vo vnútri – vo vzťahu s Bohom – sa nezmení nič. Nech by sa stalo s jeho mysľou čokoľvek, pokiaľ bol už predtým ukrytý v milujúcej náruči Božej, zostane tam ukrytý navždy: „Dnes jsem hluboce přesvědčena, že znovuzrození křesťané mají duchovní paměť, kterou chřadnoucí tělo a selhávající mysl nemůže poškodit. Měla jsem na to téma několik dlouhých rozhovorů s Pánem, často během bezesných nocí, v nichž Bettina nemoc nedala spát mně ani jí… Bůh vložil lidem do srdce věčnost (Kaz. 3,11). Znovuzrozený duch člověka nepodléhá smrti a rozkladu. Je ukryt v Kristu!… Nikdo z nás neví, co ho v budoucnu čeká, které schopnosti ztratíme, až se začneme blížit svému konci. Přesto jsem hluboce přesvědčena, že v Boží náruči jsme všichni v bezpečí.“
Som totiž presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomné, ani budúce veci, ani mocnosti, ani to, čo je vysoko, ani to, čo je hlboko, ani nijaké iné stvorenie nebude nás môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. (Rim. 8,38-39)
Škoda, že Hansi niektoré myšlienky nerozviedla podrobnejšie. Rada by som si o týchto veciach prečítala viac. Vzhľadom na rozsiahlosť témy je kniha pomerne stručná. Ale na druhej strane je tu aspoň nejaká možnosť nazrieť do problematiky starostlivosti o človeka s poruchou mysle a pamäte, a to z pohľadu nie len fyzického a duševného, ale predovšetkým z pohľadu duchovného. Takýchto kníh v kresťanských kruhoch nie je veľa, aspoň nie v češtine či slovenčine.

29. 8. 2017

BCC Worship - Jediné miesto

Jediné miesto, kde pokoj nájdem,
kde sa cítim v bezpečí, je pri Tebe Ježiš...
...viem, že Ty sám nado mnou stále bdieš,
v dave poznáš môj hlas, nikdy nezanecháš, pri mne budeš stáť...

24. 8. 2017

Život exota (24)

Dnes nemám najlepší deň čo sa mobility týka. Od samého rána som akási stuhnutá, ubolená, ledva sa hýbem a ešte k tomu mám posledné týždne aj na duši akési temno. Ale predsa len sa dnes objavila aj jedna pozitívna svetlá chvíľa, s ktorou sa chcem s vami podeliť.
Bola som na kontrole u môjho pána doktora gastroenterológa, ktorý sa trápi s mojím nepodareným tráviacim traktom už zopár rokov. Ako tradične, postavil ma na váhu, pozrel na číslo a porovnal s predošlými záznamami. A potom sa doširoka usmial. Zase jedno kilo plus. Na moju výšku ešte stále nie ideál, ale po štyroch rokoch tvrdého boja je to dobrý výsledok. Prvé dva roky sme bojovali o to, aby sa váha stabilizovala, aby prestala ísť smerom dole a počas ďalších dvoch rokov sa nám spoločnými silami podarilo zdvihnúť váhu o krásne 4kg. Pán doktor bol spokojný a dokonca zauvažoval o budúcnosti. Ak by sa podarilo zdvihnúť váhu ešte o také 3-4kg, tak by sme mohli začať uvažovať o úprave liekov, znížení dávkovania a možno aj vysadení. Pri súčasnom tempe môjho priberania je to hudba ďalekej budúcnosti, ale aj tak takáto vyhliadka poteší. Zatiaľ zostávame pri nastavenom dávkovaní s nádejou, že lieky budú zaberať aj naďalej. A samozrejme zostávam aj pri mojej zložitej diéte (lepok, mlieko, histamín a ďalšie intolerancie, potravinové a skrížené alergie...).
Pán doktor to dnes okomentoval veľmi úprimne (ako ostatne vždy): „Z môjho pohľadu je Váš prírastok na váhe výborný výsledok, aj keď prisahám, že fakt neviem, čo vlastne liečim. Neviem Vám povedať, čo sa vo Vašom tele odohráva, niektoré veci a súvislosti naozaj neviem vysvetliť, ale nasadená liečba spolu s diétou evidentne prinášajú efekt. Veľmi sa z toho teším, aj keď viem, že sú za tým roky tvrdého úsilia. Ste silný človek a musím Vás pochváliť!“
Aj mňa dnešný výsledok potešil a samozrejme ma potešili aj slová pána doktora. Mám za sebou ťažkú cestu. Prvé dva roky boli o hľadaní, kope vyšetrení, skúšaní rôznych liekov, ich dávkovania a kombinácií, a tiež o pokusoch na sebe samej, aby som zistila, ktoré potraviny mi škodia a ktoré by som mohla jesť. Bol to čas plný bolesti (kŕče v črevách, hnačky, nevoľnosti...) a plný sĺz a depresie, keď som už nevedela, čo zjesť, lebo mi zo všetkého bolo zle. Bol to tvrdý boj, pokým som si ako-tak vyfiltrovala vhodné a nevhodné potraviny. A ďalšie dva roky sa snažím túto komplikovanú diétu dodržiavať, čo je tiež často o nervy a na depku. Predovšetkým z časového hľadiska, keď si človek musí veľa vecí prácne pripravovať sám doma, na rozdiel od iných, ktorí si zájdu do obchodu a majú jedlo hotové. Nehovoriac o tom, ak chce človek vyraziť niekam mimo dom, trebárs na takú dovolenku. To aby sa už dlho dopredu začal pripravovať a nakoniec išiel s kopou batožiny, lebo si musí vziať komplet vlastnú stravu... Ale zdá sa, že to stálo a stojí za to. Po dnešku síce vidím, že diétu treba dodržiavať aj naďalej, z čoho mi je trochu smutno, ale na druhej strane ma povzbudilo vedomie, že tá všetka drina predsa len má nejaký zmysel. Je dobré pozrieť sa občas na veci takto z nadhľadu, z dlhodobej perspektívy, lebo pri diagnózach ako je Sjögren sa v krátkodobom pohľade nič dobré uvidieť nedá. Je to skrátka beh na dlhé, niekedy veľmi dlhé trate.
Kiež by sa takto polepšili aj ostatné prejavy môjho spoločníka Sjögrena. Snáď raz aj tie ostatné tvrdé boje prinesú podobný pozitívny efekt...