hghjgljhljhôjh

18. 1. 2017

.........


U Boha nie je žiadne "keby",
ani žiadne miesto nie je bezpečnejšie ako iné.

Betsie ten Boom

Možno ste čítali knihu „Útočište“ od Corrie ten Boom. Začiatkom vojny, ešte skôr ako boli sestry ten Boomové odvedené z domova, sa u nich odohrala jedna udalosť, ktorá mi zostala hlboko vrytá v pamäti a v srdci. Neviem, či ju teraz opíšem presne, čítala som to už dávno a viac ako presné fakty mi zostal v pamäti zmysel tohto príbehu.
Corrie spávala v podkrovnej izbe. Raz v noci, to už v meste začalo bombardovanie, zišla dolu do kuchyne. Tuším sa išla napiť, to si už dobre nepamätám a ani to nie je podstatné. Dôležité je to, čo sa odohralo tesne potom. Úlomok jednej zo zhodených bômb pristál priamo v Corrinej posteli. Corrie sa veľmi preľakla: "keby som tam bola, keby som nešla do kuchyne, keby som pokojne spala, už by bolo po mne". Ale jej staršia sestra Betsie to videla trochu inak. Ubezpečila Corrie, že všetko sa stalo tak, ako sa stať malo a niet sa čoho obávať, lebo "u Boha nie je žiadne „keby“, ani žiadne miesto nie je bezpečnejšie ako iné."
Príbehy Corrie a Betsie ten Boomových ma vždy znova udivujú. Obdivujem ich vieru a silu v tak ťažkých situáciách, aké prežívali. Napriek všetkému dokázali plne dôverovať Bohu. V tomto sú pre mňa veľkým vzorom.
Nie je vždy ľahké, ubrániť sa myšlienkam typu „keby som bol“. Obzvlášť, keď sa dejú zlé veci mne alebo mojim najbližším. Keď je srdce plné sĺz a bolesti nad utrpením tých najmilších, vtedy človeka veľmi rýchlo zaplavia otázky, čo by bolo, keby som bol pozornejší, keby som lepšie odhadol situáciu, keby som zareagoval skôr, keby som urobil veci inak... A práve v takýchto chvíľach si vždy spomeniem na Betsie. Jej slová ma vždy privedú späť do bezpečnej Božej náruče. Smieť sa ukryť a odpočinúť pod krídlami Toho, ktorý má všetko na tomto svete pod kontrolou a stará sa o mňa a mojich blízkych s tou najväčšou múdrosťou a láskou, to je nesmierne vzácny dar. Je to obrovská úľava od ťažkého bremena pochybností, keď si človek smie uvedomiť, že ak všetko s dôverou vkladá do Božích rúk, potom naozaj nie je žiadne "keby", ani žiadne miesto nie je bezpečnejšie ako iné.

Aká predrahá je Tvoja milosť, ó, Bože,
a preto sa synovia človeka utiekajú do tône Tvojich krídel.
Žalm 36,8
Len v Bohu sa upokojí moja duša,
lebo od Neho je moja nádej.
Žalm 62,6

15. 1. 2017

Donald Whitney – Zbožnost není zadarmo

Pred nejakým časom som si začala všímať, že môj život, aj ten duchovný, akosi stráca energiu. Stav mojej komôrky so zásobami sa začal nebezpečne blížiť k nule. S úprimným nasledovaním Boha a ani so službou Jeho Cirkvi som nechcela skončiť. Lenže, ako fungovať a ako rozdávať iným, ak sú police prázdne? A tak som sa rozhodla konať. Bolo mi však jasné, že ak nechcem o pár týždňov alebo mesiacov znova stáť pred prázdnymi policami, nepostačí mi len nejaká jednorazová „zásobovacia“ akcia. Tak ako naše telo, aj naša duša a duch musia mať rovnomerný prísun potravy, aby náš život a tiež služba neboli ako cesta húsenkovou dráhou – raz hore v oblakoch, a potom zase úplne dole plaziac sa po zemi. Z takéhoto nasledovania by náš Boh asi nemal veľkú radosť. A ani pre Jeho Cirkev by takáto služba nebola extra prínosom.
Okrem toho, že som si utriedila svoje priority, aby som si na svoju komôrku mohla vytvoriť priestor a čas, poobzerala som sa aj po nejakej literatúre, ktorá by mi s jej napĺňaním mohla aspoň trochu pomôcť. Vtedy som natrafila na knihu od Donalda Whitneyho s názvom Zbožnost není zadarmo. Je to veľmi zaujímavé a podnetné čítanie práve pre tých, ktorí sa chcú naučiť plniť svoju komôrku systematicky a nie len náhodne, nárazovo.
Táto kniha sa zaoberá zásadnou otázkou: čo stojí zbožnosť alebo iným slovom pobožnosť? Nemyslí sa tu, samozrejme, nejaká vonkajšia fasáda zbožnosti bez priloženého srdca. Ani tu nejde o základnú otázku spasenia, lebo to sme dostali ako dar, za ktorý už zaplatil náš drahý Pán Ježiš Kristus svojím vlastným životom. Zbožnosťou sa tu myslí rast kresťana do podobnosti Kristovej, úprimné nasledovanie Krista, život podľa Jeho predstáv a pravidiel... A tomu sa treba systematicky venovať, investovať do toho námahu a čas. Už krátko po odchode Pána Ježiša z tejto zeme apoštol Pavol vyzýva mladého Timoteja: „...cvič sa v pobožnosti.“ (1. Tim. 4,7) Inak tomu nebude ani dnes.
Autor vo svojej knihe dáva do pozornosti niekoľko oblastí, ktorým by sa mal nasledovník Pána Ježiša venovať, aby sa mohol cvičiť v zbožnosti. Najväčší dôraz kladie na skúmanie Písma. A presne toto bol môj hlavný problém. Vedela som, že v štúdiu Biblie mám dosť veľký deficit a treba s tým niečo robiť. Ako sám autor vo svojej knihe trefne poznamenáva:
Představte si situaci, kdy se musíte rozhodnout a potřebujete radu, nebo kdy bojujete se silným pokušením a toužíte po vítězství. Duch svatý spěchá k vašemu vnitřnímu skladišti zbraní, rozrazí dveře, ale uvnitř najde pouze Genesis 1,1 spolu s velkým posláním (Matouš 28,19-20) a Janem 3,16. Všechno to jsou skvělé meče, ale nehodí se do každé bitvy. Kolik mečů by Duch svatý našel ve vaší duchovní zbrojnici?
Skúmanie Písma je dosť rozsiahla oblasť, a preto ju autor rozmieňa ešte na drobné. Hovorí o tom, že sa potrebujeme naučiť Božie Slovo počúvať, čítať a študovať. Božie Slovo sa potrebujeme učiť naspamäť a potrebujeme nad ním rozjímať. No a nakoniec, aby všetka predchádzajúca námaha mala zmysel, potrebujeme Božie Slovo aplikovať do praxe.
Hneď v závese za Božím Slovom nasleduje modlitba, ktorá je tak isto neoddeliteľnou súčasťou zbožného života. Ďalšími dôležitými vecami pri cvičení sa v zbožnosti sú uctievanie, evanjelizácia, služba, správcovstvo (predovšetkým času a peňazí), pôst (ktorý sa nemusí týkať len jedla), ticho a samota, systematické učenie sa alebo napríklad aj vedenie denníka.
Každej z vyššie spomenutých vecí je venovaná jedna kapitola, v ktorej sa autor snaží jednak objasniť teóriu a dôvody, predovšetkým z pohľadu Biblie, a zároveň ponúka aj praktické rady, ako to zrealizovať. V závere každej kapitoly nájdete aj veľmi konkrétne výzvy k aktívnej činnosti. Autor kladie dôraz na to, že v každej z týchto vecí sa treba cvičiť a treba si ich vedome plánovať. Treba byť disciplinovaný, lebo tak, ako športovec alebo hudobník, ani kresťan sa bez disciplíny nedopracuje k uspokojivému výsledku. Ak sa vám slovo „disciplína“ zdá príliš náročné a zväzujúce, aj na to dostanete odpoveď v tejto knihe. Autor vám vysvetlí, ako sa disciplína môže nakoniec premeniť na slobodu.
Keď som túto knihu kupovala, predávajúca ma upozornila, že to nebude jednoduché čítanie. A mala pravdu. Náročnosť knihy nespočíva v tom, že by človek musel dlho hĺbať a skúmať, aby pochopil jej obsah. Kniha je napísaná veľmi jednoduchým, ľahko zrozumiteľným spôsobom. Náročné je jej uplatnenie v praxi. Možno bude potrebné, aby ste si ju prešli viackrát, kým si všetky rady zapamätáte a osvojíte. Ale ako samotný názov hovorí, zbožnosť nie je zadarmo. Bude to stáť čas a námahu. No ak budete mať neustále pred očami svoj cieľ – rásť v podobnosti Kristovi a v Jeho nasledovaní, nebude vám to pripadať až také ťažké. Dokonca sa môže stať, že zo svojej námahy budete mať radosť, lebo vám bude jasné prečo a hlavne pre Koho to všetko robíte.

6. 1. 2017

Život exota (21)

Dnes som mala trochu depresívny deň, to viete, zase kontrola u lekára a postavenie sa zoči-voči tvrdej realite. V človeku to vyvolá zvláštne pocity, keď počúva slová: "viete, tú liečbu musíte pretrpieť, vo vašom veku Vám to ešte môže udržať stav pod kontrolou, lebo keby sa choroba dostala do ťažkého štádia, tak to už sú potom bolesti..." a po zistení výsledkov z vyšetrení tichý dodatok: "jaj, vy to už v ťažkom štádiu máte. Uf, tak máte s čím bojovať..." Veď ja dobre viem, v akom štádiu sú moje kosti aj oči, a viem aj to, aké bolesti to prináša. Pani doktorka mi nepovedala nič nové, nič, čo by ma mohlo šokovať. Ale aj tak, keď to človek takto na rovinu počuje, vždy ho to trochu rozkolíše. Ešte že mám takú milú pani doktorku. Pochopila, že mi z toho všetkého nie je práve do spevu a nakoniec sa som mnou lúčila so slovami povzbudenia. A bolo vidieť, že to myslí naozaj úprimne.
No a tiež som trochu sklamaná zo stavu mojej kože a hlavne z toho, že už je zo mňa načisto "narkoman". Kvôli tejto kontrole som potrebovala na päť dní vysadiť lieky, ktoré mi tlmia kožné prejavy môjho pošramoteného organizmu. A tých päť dní bol teda poriadny "zážitok". Pri všetkom ostatnom, čo riešim, sa nejaký ten problém na koži môže zdať ako banalita. Ale posledné mesiace tvrdo narážam na fakt, že to vôbec nie je zanedbateľná záležitosť. Ono, koža je pomerne veľký orgán, čo si človek perfektne uvedomí vo chvíľach, keď ho celé telo, od hlavy po päty, neskutočne svrbí, páli, štípe... Nikdy by som si nepomyslela, že sa budem tak veľmi tešiť na jednu malú bielu tabletku. Nie je to tak dávno, čo som tieto lieky nosila so sebou iba ako rezervu, keby niečo. Ešte nedávno som si gratulovala, že mi stačí použiť ich tak raz za dva-tri týždne. A teraz dokážem bez nich fungovať už len veľmi ťažko. Ale, zase, v konečnom dôsledku je vlastne fajn, že vôbec existuje tabletka, ktorá mi dopraje odpočinok aspoň od jedného z mnohých prejavov nekalej činnosti pomýlených buniek. Kiež by raz niekto vymyslel tabletku, ktorá by dokázala odstrániť chronickú únavu...
Takže tak, momentálne trošku spracovávam najnovšie zážitky, ktoré mám za sebou a zároveň ma začína chytať mierna nervozita z toto, čo je predo mnou. Na konci januára si pôjdem dať pichnúť ďalšiu dávku kyseliny, ktorá by vraj mala zlepšiť stav mojich biednych kostí. Inak, teda, je to dosť zvláštny pocit, pozorovať, ako mi dobrovoľne mizne v žile niečo, z čoho mi bude ťažko najbližšie tri - štyri týždne. Ale, ako povedala pani doktorka: napriek všetkému treba neustále bojovať a nevzdávať sa! Dokonca ma pochválila, že podľa nej ten boj zvládam celkom dobre. No, neviem, nie som si istá, či to zvládam až tak dobre, ale pochvala potešila :)
Trošku som sa dnes prehrabávala fotečkami a spomenula som si na moju nedávnu večernú prechádzku. Cez sviatky som mala konečne trochu voľného času, a tak som sa rozhodla vyskúšať môj foťáčik v nočných podmienkach. Bolo zamračené, takže nebolo vidieť žiadne hviezdy. Ale keď človek chce, svoju hviezdnu oblohu si nájde aj tak. Takúto parádu sme mali počas sviatkov postavenú u nás na námestí a keď ste za tmy vošli dnu a zdvihli hlavu hore, nech bolo akokoľvek zamračené, na tomto mieste ste vždy mohli vidieť hviezdnu oblohu. A to mi pripomína, akého mám Boha. Nech mi bude akokoľvek ťažko, nech sa nad mojím životom stiahnu akékoľvek mračná, keď pozriem hore, On bude tam, vždy pripravený pomôcť mi. A to je pre mňa tou najlepšou nádejou a posilnením do každodenných bojov.
Nádej je ako nočné nebo -
vytrvalý pohľad na ňom vždy nájde
aspoň jednu hviezdu.
(Octave Feuillet) 

4. 1. 2017

Láska Kristova

Ako každý rok, aj pre rok 2016 som mala z Biblie vybratý verš, ktorý ma celým rokom sprevádzal. Boli to slová z listu Efezanom 3,17-19: 
...aby ste tak zakorenení a upevnení v láske mohli so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje poznanie, a tak aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou. 
V minulosti som vám zvykla priebežne písať, ako ma môj verš viedol a oslovoval. Ale o tomto verši som toho moc nenapísala, pretože o láske Kristovej sa teoretizovať veľmi nedá, tú treba jednoducho zažiť. A ja som jej v uplynulom roku zažila naozaj veľa. Nebol to ľahký rok, musela som prekonať mnoho ťažkostí a prekážok, ale pri tom všetkom som mohla na každom kroku vidieť dôkazy Kristovej lásky. A za to som Mu nesmierne vďačná.
Mohla som zakúšať šírku Jeho lásky, v ktorej bolo neustále dosť miesta aj pre mňa, takého obyčajného, chybujúceho hriešnika. Mohla som spoznávať hĺbku Kristovej lásky, to krásne uistenie, že nech ma problémy či starosti zrazia akokoľvek hlboko, nikdy nemôžem padnúť hlbšie ako do Jeho milujúcej dlane. Mohla som zdvíhať svoj zrak do výšky, kde ma čaká nový príbytok po Jeho boku. A mohla som si pripomínať aj dĺžku Jeho lásky, ktorá bude trvať večne, ktorá nikdy neskončí. A toto všetko som mohla spoznávať s ostatnými svätými. Pretože, rozmery Kristovej  lásky sú tak veľké, že ju nikto z nás nedokáže obsiahnuť celú. Každému je daný malý kúsok poznania, a tak je dobré, keď sa so svojím poznaním navzájom delíme a tým obohacujeme jeden druhého...

No a pre tento rok sa mi ušiel znova veľmi vzácny verš. Skôr ako si vylosujem môj novoročný verš, vždy predkladám túto vec Bohu. Prosím Ho, aby mi On vybral tie správne slová, ktoré potom prijímam ako z Jeho ruky. Už minulý rok ma veľmi potešil, keď sa rozhodol zahŕňať ma dôkazmi svojej lásky, no a pre tento rok mi vybral slová: 
Lebo tento Boh je naším Bohom na večné veky. On nás bude vodiť až do smrti.
Žalm 48,15
 
Čo viac si môžem priať, ako sľub, že môj Boh ma bude viesť po celý môj život, až do smrti? Neviem vyjadriť slovami, akým odpočinutím a pokojom ma tento verš napĺňa, a ako veľmi si túto Božiu priazeň vážim a cením. Už ma hádam ani nemohol jasnejším a jednoznačnejším spôsobom uistiť o svojej trvalej prítomnosti, než slovami: "až do smrti". A nie len že bude so mnou, On sa rozhodol, že ma bude viesť. Nemohol mi dať krajšie povzbudenie na cestu, ktorá je predo mnou...

31. 12. 2016

Neboj sa vykročiť vpred

Dnes ráno, posledný deň tohto roku, som si prečítala peknú úvahu v dennom čítaní. A tak chcem popriať aj vám, aby ste sa v novom roku nebáli smelo vykročiť vpred v dôvere, že váš nebeský Otec sa o všetko postará, že naplní všetky svoje sľuby.
"Keď sa ľud pohol zo svojich stanov, aby prešiel cez Jordán, kňazi niesli archu zmluvy pred ľudom." (Joz 3,14)
Moja dcérka stála na okraji bazéna. Nevedela plávať a práve sa učila, ako sa cítiť vo vode bezpečne. Inštruktor na ňu čakal v bazéne s vystretými rukami. Dcérka sa bála a ja som v jej očkách videla otázky: Chytí ma? Čo sa stane, ak sa mi hlava dostane pod vodu?
Snáď aj Izraeliti si kládli otázky, čo sa stane, keď sa pustia cez Jordán. Môžu veriť, že im Boh uprostred rieky vytvorí suchú cestu? Vedie Boh nového vodcu Jozuu, ako viedol Mojžiša? Pomôže Boh svojmu ľudu ubrániť sa pred hrozným ľudom Kanáana, ktorí žijú hneď na druhej strane rieky?
Ak mali Izraeliti spoznať odpovede na tieto otázky, museli zložiť skúšky viery - museli konať. A tak sa Izrael pohol "zo svojich stanov, aby prešiel cez Jordán, kňazi niesli archu zmluvy pred ľudom" (v. 14). Vykročenie vierou im umožnilo vidieť, že Boh je s nimi. Vedie Jozuu a pomôže im usadiť sa v Kanaáne (v. 7, 10, 17).
Tvárou v tvár skúške viery môžeš aj ty napredovať na základe Božieho charakteru a Jeho nezlomných sľubov. Spoliehanie sa na Neho ti pomôže prejsť odtiaľ, kde si, tam, kde ťa chce mať On.
Keď spoliehame na svojho nebeského Otca, náš strach bledne.
(Chlieb náš každodenný, 31.12.2016)